Šupinka a veľká hra na prestrojenie

Šupinka má nový nápad

Na mäkkej lúke medzi púpavami žila malá slimáčka menom Šupinka. Šupinka mala lesklú ulitu a veľké zvedavé oči. Najlepšími kamarátmi Šupinky boli Brumko (malý medvedík), Pípa (sýkorka) a Oskar (jazvec). Spolu sa radi smiali a vymýšľali nové hry.

Jedného rána prišla Šupinka s nápadom. „Zahrajme sa na to, že sa meníme na niečo iné,“ povedala a zatancovala cez trávu. Hru nazvala: Som niečo iné. Pípa zakvitla radosťou, Brumko zatriasol chvostíkom a Oskar si oprášil jednu starú žaludovú škrupinku — nechcel nič premeškať.

Šupinka povedala: „Dnes budem lístok!“ A už sa tvárila, že jej ulita je zelený lístok, čo sa hojdá na vetvičke. Pípa sa rozosmiala a zaspievala malú pesničku o lístkoch. Brumko sa zamyslel a stero ho napadlo, že hra je ešte lepšia, keď si pomôžu.

Brumko doniesol kopu farebných listov. „Dám ti listy, aby si naozaj bola lístok,“ povedal a opatrne prikryl Šupinku lístkami. Prikryl Šupinku tak nežne, že slimáčka cítila len drobný šuchot. Šupinka sa zasmiala: „Cítim sa ako lístok!"

Oskar našiel malý klobúčik zo žaludu. „Klobúčik na ulitu bude vyzerať ako stromy!“ zvolal. Oskar položil klobúčik na ulitu Šupinky a šepol: „Hotovo, ty si teraz čerstvý malý lístok s klobúčikom.“ Šupinka sa pootočila a klobúčik držal presne tak, ako ho Oskar nasadil.

Pípa však chcela, aby bol lístok ozdobený. „Prinesiem kvietok,“ povedala a pomáhala pripevniť drobný kvetík k ulite. Pípa sa zohnula a snažila sa kvet priskrutkovať zobáčikom, ale zobáčik bol príliš jemný na štvrtinové stehíky. Nakoniec kvietok len prisunula a potľapkala ho, aby ostal na mieste. Šupinka sa zatvárila prekvapene a potom sa spolu s kamarátmi rozosmiala.

Všetko sa zdalo byť pripravené na malú prehliadku. Brumko prikryl tvár drobnými lístočkami a vyzeral, akoby mal bradu z machu. Oskar si nasadil žaludový prsteň na nos a hrdo ho predstavil. Pípa si uviazala malý list na krk a piskla rozdovádzené tóny. Šupinka sa len uškŕňala pod svojou novou ozdobou a cítila sa veľmi dôležito.

Ale prišla malá zámena. Brumko si myslel, že každý chce byť ozajstným lístkom, a tak nazbieral aj staré papieriky a farebné plátky. Keď ich opatrne položil okolo lúky, vietor ich rozhýbal tak, že sa všetko začalo mihotať a tancovať. Pípa si pomyslela, že to je súťaž a začala nacvičovať tanečné kroky. Oskar sa pozrel okolo seba a natiahol labku, aby všetko lepšie držalo, ale pri tom sa jeho ostnaté chvostíky zachytili do listov a on sa rozchechtal, lebo sa cítil ako v huňatom kabáte.

Šupinka sa zachichotala tak hlasno, že jej ulita zaškrípala, a pri tom sa jeden lístok odlepил a prilepil jej na chvostík. Všetci sa spustili do smiechu. Smiech sa pritúlil k tráve a krútil sa medzi púpavami. Hra sa pomaly zmenila na farebnú prechádzku celej lúky.

Na konci dňa postavili kamaráti malú scénu z hubiek a kameňov a urobili módnu prehliadku z vlastných výmyslov. Každý kráčal po trávniku a predstavoval, čo je. Šupinka si pošepkala: „Som lístok, som klobúčik, som kvetík!“ A pritom zostávala stále sebou — s jemnou ulitou a srdcom, ktoré sa smialo.

Keď sa slnko začalo skláňať, všimli si, že ich ozdoby sú trochu poprevracané a niektoré kvietky sú posunuté. Brumko starostlivo pozbieral listy, Pípa postarala o kvetík a Oskar pomohol vrátiť klobúčik na miesto. Všetko upratali tak, že lúka vyzerala ešte krajšie ako predtým.

Šupinka poďakovala kamarátom. „Ďakujem, že ste sa hrali so mnou,“ povedala a prisunula sa blízko k nim. Brumko ju objal svojou mäkkou labkou, Pípa posedela vedľa nej na stonke a Oskar sa uložil do hŕbky suchého lístia. Spolu si povedali, že také veselé nedorozumenia sú najkrajšie, pretože prinášajú smiech a priateľstvo.

A tak sa hra „Som niečo iné“ stala pravidelnou tradíciou na lúke. Šupinka vedela, že môže byť čímkoľvek v hre, ale že najlepšie je vždy zostať šupinkou — milou a veselou slimáčkou, ktorá má skvelých kamarátov.