Bublinka a bublinková uspávanka

Bublinka bola malá rybka s lesklými šupinkami. Plávala v tichom jazierku a zbierala drobné bublinky. Jedna bublinka však nebola obyčajná. Jemne zaspievala: „huu... huuu...“

Bublinka sa zaradovala. „Táto bublinka vie spievať,“ povedala. Chcela pieseň odniesť kamarátom, ale vedela, že bublinka musí zostať vo vode. Napadlo jej preto niečo zvláštne: pošle bublinku na povrch a prehrá ju každému, kto potrebuje tichý zvuk pred spaním.

Prvou, koho navštívila, bola Minka. Minka bola malá mačka s hebkou srsťou. Minka sedela na kameni pri brehu a otáčala sa za lietajúcimi svetluškami. Bublinka doplavala až k okraju a vyfúkla spievajúcu bublinku na hladinu. Bublinka pozorne pozorovala, ako bublinka stúpala k Minke.

Minka počula jemný tón. Usmiala sa a začala priasť tichučko. Jej pradenie bolo teplé a pokojné. „To je pekné,“ zašeptala Minka. Zaplakalo jej srdiečko šťastím a jej pradenie sa pridalo k bublinkovej piesni.

Následne prišiel Fero. Fero bol psík, ktorý rád strážil lúku, no v noci sa niekedy triasol, keď počul vietor. Bublinka poslala ďalšiu bublinku, a keď ta spievajúca bublinka doplávala k Ferovi, psík sa posadil a pomaly si dýchal. Dych Ferov bol hlboký a rytmický: „hu—haa, hu—haa.“ Fero vždy vedome dýchal, keď potreboval upokojenie, a jeho dych pridal teplo k piesni.

Brumko, maličký medvedík, býval blízko starého stromu. Niekedy mal veľké myšlienky o dni a rád si ich ukladá do vankúša. Bublinka poslala bublinku aj k nemu. Keď bublinka zaznela, Brumko zatvoril oči a začal jemne tlieskať labkami o seba, akoby počítal ovečky. Jeho tlieskanie bolo pomalé, mäkké a dodalo piesni rytmus ako bielený bubon na spanie.

Keď prišla Sára, malá vtáčica s žiarivým spevom, Bublinka si prv kúsok rybacej pieseň uchovala. Sára si posadila na vetvičku nad hladinou. Keď pocítila zvuk bublinky, zaspievala ticho, než naplno rozozvučala krídelká: šepkaté „či-či-či“. Jej melódia bola ako vánok a dodala piesni ľahkosť.

Každý kamarát pridal svoju malú, tichú časť. Bublinka posielala bublinky vždy na ten správny breh. Bublinkové tóny plávali nad hladinou, spájali sa s pradením, dychom, tlieskaním a vtáčím šepotom. Všetko to znelo jemne, ako šatka položena na očká.

Večer sa predo mnou rozprestrel pokoj. Svetlušky zapli svoje malé svetlá a hviezdy sa sklonili bližšie. Minka si zaviackala v mäkkom košíku, Fero sa zavinul do trávy, Brumko si položil hlavu na svoj vankúš a Sára sa skryla pod krídlo. Bublinka zostala vo vode a posielala posledné bublinky. Každá bublinka, keď praskla pri brehu, priniesla kúsok piesne a pokoj do každej búdky a hniezda. Pohyb vody, pradenie, dych, tlieskanie a šepot sa spojili do jednej veľkej, jemnej uspávanky.

Keď sa ostatní uložili, aj Bublinka sa cítila pokojnejšia. Pozrela hore na mesiac, ktorý osvetľoval hladinu, a pomyslela si, že stačilo malé, láskavé gestó, aby všetko okolo zaspalo šťastne. Bublinka vedela, že každý malý zvuk má veľkú silu upokojiť srdce priateľa.

Na druhé ráno sa všetci stretli pri brehu. Minka privonala k vode, Fero privítal nový deň mávnutím chvosta, Brumko zanôtil svoje malé „mmm“ a Sára zabavila všetkých veselým štebotom. „Ďakujeme ti, Bublinka,“ povedali naraz. Bublinka sa usmiala a poskákala vo vode.

Odvtedy si zvieratká v jazierku posielali bublinky nielen na spanie, ale aj na podelenie radosti. Vedeli, že keď každý prispeje svojím tichým zvukom, vznikne niečo krásne, čo pomôže všetkým cítiť sa bezpečne a pokojne.