Dori a most farieb

Dori a most farieb

Dori bola malá dinosaurka s krátkym chvostíkom a veľkým srdiečkom. Rada maľovala v blate pri jazierku, no jej farby často mizli. Dori bola smutná, lebo chýbala jej pestrá lúka.

K jazierku prišli aj priatelia. Mia bola malá mačička, ktorá mala hebkú srsť. Bubo bol veselý psík a rád štekol veselými piesňami. Medko bol medvedík, ktorý mal hlboký, teplý hlas. Pipi bola drobná rybka, ktorá robila okrúhle bublinky. Vranko bol drobný vtáčik, ktorý štebotal najvyššie tóny. Slimko bol krehký slimák, ktorý si veľmi vážil ticho.

Jedného dňa Slimko zavážal pri potoku a smutne povedal: „Neodvážim sa prejsť cez vodu. Bojím sa, že stratím domček. A slnko dnes tak pekne svieti...“

Dori sa zamračila, ale potom sa usmiala. „Pomôžeme ti,“ povedala jemne. „Spolu vymyslíme most, ktorý bude jemný a pestrý.“

Mia pritisla labku do blata a začala ticho prehŕňať. Z blata sa ozvala mäkká zelená farba. Bubo začal štekať radostne. Jeho štekanie poslalo žlté iskierky do vzduchu. Medko zavrčal potichu, a z hrude vyšla hnedá, teplá farba. Pipi vyfukla bublinku, ktorá sa rozprestrela ako modrý kruh. Vranko napol krídelká a vyštekal krátku pieseň; z piesne vylieza červená nitka.

Dori sa usmiala a pomaly obkresľovala vzduch chvostíkom. Tam, kde sa dotkla, sa zrodila jemná fialová škvrna. Každá farba sa dotkla hladiny potoka a z vody vyplával malý farebný kamienok. Kamienky sa spájali a tvorili cestu ponad vodu.

Slimko sa priblížil opatrne. Pozeral na most z malých farebných kamienkov. „Je to naozaj pre mňa?“ zašepkal. Dori prikývla: „Je to pre teba. Každá farba je dar od nás.“

Slimko položil prvý pásik telíčka na žltý kamienok. Potom pomaly prešiel na zelený, na modrý, na červený a na fialový. Keď sa dostal na druhý breh, rozžiarilo sa mu malé očko. „Vidím slnko,“ zažiaril Slimko. „Ďakujem vám, priatelia.“

Priatelia sa rozprávali a smiali. Mia sa uvelebila v tráve, Bubo sa prehrabal nosom v listí, Medko si potľapkal labkou po zemi a Pipi vyskočila z vody do malých striekajúcich bubliniek. Vranko si zaspieval krátku ukolísavku a Dori obkresľovala nové tvary okolo mosta, aby sa kamienky ešte trochu ligotali.

Odvtedy vedeli všetci, že každý zvuk má svoju farbu a každá farba môže pomôcť. Keď niekto z nich potreboval pomoc, zvieratká spoločne zaspievali, zatancovali alebo zafúkali bublinku. Farby sa zrodili a pomohli.

Večer si Slimko postavil malý hlinený domček na druhom brehu. Dori sa usmiala, lebo domček bol pekný a Slimko už nebol smutný. Všetci sa rozlúčili pod žiarivým nebesom, vedeli, že priateľstvo dokáže vytvoriť mosty — farebné aj ľudské.