Lunka a výmenár drobností

Lunka bola malé dievčatko s veľkým zvedavým úsmevom. Najradšej zbierala drobnosti: farebné stužky, malé kamienky, šušťavé lístky a zvončeky, ktoré jemne cinkali pri kroku.

Jedného dňa prišla do susedného kráľovstva. V tom kráľovstve žil kráľ Ondrej, ktorý rád piekol chleby a popri tom skúšal nové tvary makových koláčikov. Kráľovná Mirka na parapetoch pestovala malé bylinky a maľovala okná pestrými vzormi. Princ Filip sa staral o včielky v kráľovskom sade, aby bol med sladký pre všetkých. Princezná Vika kreslila mapy tajných chodníčkov a učila deti nájsť skryté lavičky v parku. S kráľovskou rodinou žil aj psík Kvik; psík Kvik mal krátke nohy a dlhý chvost a vždy nosil pri krku malý zvonček.

Všetci v kráľovstve boli kus tvoriví a kus praktickí. Raz si však všimli, že drobnosti v kráľovstve pomaly miznú. Kráľovi Ondrejovi chýbala jeho drevená lyžička, ktorú používal na miešanie cesta. Kráľovnej Mirke zmizla malá škatuľka s tyrkysovou farbou. Princ Filip nemohol nájsť jedenú svoj šupinku, ktorú mal pri úli pre šťastie. Princezná Vika stratila ceruzku, ktorou dokresľovala mapy na krajoch noci. A psík Kvik smutne čuchal pred dverami, lebo mu zmizol cinkavý strapec na obojku.

Lunka sa usmiala a povedala: „Možno sa drobnosti len schovali. Môžeme ich vrátiť späť, ak si každý niečo dá.“

Kráľ Ondrej, kráľovná Mirka, princ Filip, princezná Vika aj psík Kvik pozorne počúvali. Lunka vysvetlila svoj nápad: „Urobíme výmenár drobností. Každý prinesie jednu malú vec a jednu vec z vlastného srdca — niečo, čo vie, čo vie urobiť, alebo čo vie povedať. Keď budeme zdieľať, drobnosti sa možno vrátia.“

Kráľ Ondrej sa zasmial a prikývol. „Prinesiem recept na medové slzičky a ukážem, ako sa cesto hladí pohybom ruky,“ povedal. Kráľovná Mirka položila škatuľku svojich štetcov na stôl a dodala: „Ja naučím, ako sa mieša farba, aby okná žiarili ako nový deň.“

Princ Filip postavil do stredu malej debničky úľ, kde nechal pár medových plástov a šupinku, ktorú našiel pod lipou. „Ukážem deťom, ako sa počúva bzukot včiel, aby vedeli, kedy kvitnú kvety,“ povedal. Princezná Vika rozprestrela mapu tajných chodníčkov a položila k nej tenkú ceruzku. „Naučím, ako si nakresliť svoj vlastný domček na mape,“ povedala. Psík Kvik zatlieskal nohami a doniesol malý cinkavý zvonček, ktorý našiel priamo u dverí.

Lunka položila svoju trojfarebnú stužku a svoj najobľúbenejší kamienok, ktorý sa v noci trblieval. „Ja viem nájsť schované veci a viem porozprávať veselé príbehy, aby sa smiech vrátil,“ povedala.

V deň výmenára sa pri hrade zišlo veľa ľudí. Každý priniesol jednu malú drobnosť a jednu malú vedomosť. Najprv sa všetci predstavili a potom si vymieňali veci. Detskí návštevníci si robili nové mapy s princeznou Vikou. Kráľ Ondrej naučil malé ruky, ako miesiť cesto. Kráľovná Mirka ukázala, ako sa do farby vmieša trošku smiechu a parapety hneď ožili. Princ Filip spoločne s deťmi počúval včely a naučil, kedy sa strážia kvety. Psík Kvik bežal radostne medzi lavičkami a cinkal svojím zvončekom.

Keď si ľudia vymenili drobnosti, v kráľovstve sa začali diať malé zázraky. Drevo v kráľovej lyžičke našlo svoj tvar medzi múkou, farba v škatuľke kráľovnej sa rozprúdila v nových odtieňoch, ceruzka princeznej Viky opäť kreslila cestičky na okraji mapy. Psíkovi Kvikovi vrátili cinkavý strapec, ale namiesto starého ho obdarovali malou stužkou. Všetko sa zdalo byť tak, ako má byť.

Lunka stála pri fontáne a pozerala na smiech, ktorý sa šíril po celom kráľovstve. „Vidíte?“ povedala ticho. „Keď niečo dáme, niečo iné príde späť.“

Odvtedy v kráľovstve vyzerali veci inak. Ľudia viac dávali a viac si pýtali. Kráľ Ondrej piekol koláče a rozdával recepty. Kráľovná Mirka maľovala a učila maľovať aj starších ľudí. Princ Filip mal malý kútik, kde deti sledovali vnútornú prácu včiel. Princezná Vika rozosievala mapy s lavičkami pre tých, čo hľadajú ticho. Psík Kvik nosil stužky a každý deň cinkal nový malý zvonček.

Lunka sa lúčila a vedela, že výmenár zmenil kráľovstvo nielen navonok, ale hlavne v srdciach. Všetci si pamätali, že drobnosti majú veľkú váhu a že darovanie robí zázraky. Lunka sa vracala domov so stužkou uviazanou na pletenom opasku a so spomienkou na kráľovstvo, kde sa menili malé veci na veľké radosti.