Svetielko pre Fifa

Minka bola malá mačička, ktorá rada pozorovala nebo. Niekedy si predstavovala, že každá hviezda spieva tichú pesničku.

Jedného večera pri rybníku našla Minka rybku Fifo. Fifo plával blízko brehu a ticho sa díval hore. Minka si všimla, že Fifo chce vidieť hviezdy, ale nemôže von z vody.

Minka povedala: „Pomôžeme mu, aby videl hviezdy aspoň na chvíľu.“

Najprv Minka zavolala Berta. Berto bol psík a mal rád, keď sa niekomu pomôže. Berto priniesol tenký prútik, aby lampičku držal pevne.

Potom prišiel Ríša, malý medvedík. Ríša natrhol veľký list a opatrne ho preložil tak, aby vznikol malý čln. Ríša bol silný, ale jemný; vedel postarať sa o veci, ktoré treba nosiť opatrne.

Zuzka, vtáčica, priletela s drobným pierkom. Zuzka vedela, ako sa jemne dýcha vietor. Pierko poslúžilo ako malá vlajka, ktorá ukazovala cestu.

Oktáv, morský kamarát, prišiel plazivo po tráve. Oktáv mal osem jemných ramien, ktoré vedeli všetko urobiť opatrne. Oktáv rozsvietil drobnú korálku, ktorú si nosil v hlbokej vode. Korálka žiarila teplým svetlom.

Minka dala korálku doprostred listového člnu. Berto pritlačil prútik, Ríša pripevnil pierko a Oktáv si pomohol ramenom, aby všetko držalo pohromade.

Fifo sa priblížil a zvieratká pozorne sledovali. Keď sa čln pomaly pohol po hladine, korálka poslala drobné svetielka po celej vode. Fifo sa usmial — on síce nevedel vysvetliť slzami, ale jeho šupinky sa rozžiarili ako malé plamienky.

Všetci stíchli a počúvali. Zuzka zanôtila tichú melódiu, Minka jemne mňoukla, Berto zahrnul svojich veselých hopkačiek a Ríša pridŕžal čln, aby sa nestratil. Svetielko plávalo pomaly a voda odrážala hviezdy tak, že ich Fifo mohol vidieť blízko pri sebe.

Fifo ukázal, že je šťastný. On plával okolo člnu a pozoroval svoj odraz v tanci svetiel. Oktáv jemne zaplával okolo a jeho svetielko sa rozšírilo. Všetci cítili teplo priateľstva.

Keď bola noc hlbšia, Minka opatrne priblížila čln k brehu, aby Fifo mohol bezpečne zostať blízko svojho domova. Ríša vyložil list, Berto opatrne zdvihol prútik a Zuzka pomohla vzdúvať pierko vetrom.

Všetci si sadli na mäkkú trávu a pozerali, ako malé svetielko jemne bliká. Fifo zostal vo vode, ale teraz mal pri sebe kúsok hviezd. On bol pokojný a vedel, že má priateľov.

Na druhý večer opäť prišli. A ďalší večer tiež. Každý si priniesol niečo malé: jeden list, kúsok šnúrky, kamienok, ktorý ticho zvonil. Každý príspevok bol dôležitý, lebo spolu tvorili niečo pekné a teplé.

Jedného rána sa zvieratká prebudili a našli pri brehu novú korálku. Bol to dar od nočného mora, ktoré videlo ich svetielko a chcelo pomôcť. Všetci sa potešili, pretože vedeli, že dobro sa vracia späť.

Fifo už nemusel každý večer hľadať hviezdy sám. On mal priateľov, ktorí mu ukázali, že na svete sú svetlá aj v tme. Minka sa usmiala, Berto zaštekal šťastne, Ríša sa zhlboka nadýchol a Zuzka zaspievala tichú pieseň.

Takto v rybníku vzniklo malé miesto, kde boli hviezdy bližšie. Svetielko plávalo, smiech sa ozýval a každý vedel, že pomôcť niekomu malému je veľké dobrodružstvo aj bez veľkého hluku.