Ako Líčka našla farby

Líčka mala rada farby. Každé ráno sa prechádzala pri jazierku a obdivovala farebné kamienky, ktoré sa trblietali pod slnkom.

Kamienky stíchli

Jedného dňa Líčka prišla k vode a všimla si, že kamienky sú bledé. Boli smutné bez svojich jasných farieb. Líčka si prisadla na kamienok, položila labku na hladinu a ticho zamňaukala.

Bubko, psík, prebehol popri jazierku. Bubko sa pozrel na kamienky a potriasol chvostom. "Niečo sa stalo, Líčka," povedal Bubko jemným hlasom. "Kamienky vyzerajú unavené."

Maco, malý medvedík, vyšliapal z lesíka. Maco vždy nosil veľké srdce. Pozrel na kamienky a zasmial sa potichu. "Poďme tomu porozumieť spolu," povedal Maco.

Vtáčik Koko pristál na vetvičke nad jazierkom. Koko mal jasný, vysoký spev. Koko si všimol bledé kamienky a zaštebotal: "Farby sa stratili, ale určite ich nájdeme späť!"

Risa, malá rybička, vyplávala k hladine. Risa bola zvedavá a milá. "Kamienky cítia vodu ako ja," povedala Risa. "Možno im niečo chýba. Počúvajme ich ticho."

Spolu nabrali farbu

Líčka sa rozhodla spraviť plán. "Budeme kamienkom dávať to, čo my vieme najlepšie," vysvetlila. "Bubko dá teplo, Maco dá hlboké hučanie, Koko podelí pieseň, Risa ukáže trblietanie a ja pridám svoj tichý pradený zvon."

Bubko sadol vedľa kamienkov a jemne sa o ne oprel chvostom. Chvost sa zahrial a kamienky sa cítili príjemne. Bubko na ne rozprával veselé príbehy, aby sa kamienky usmievali.

Maco položil hlavu blízko vody a pomaly hučal. Jeho hučanie bolo hlboké a mäkké, ako objatie. Kamienky sa rozospievali vnútri, cítili bezpečie.

Koko rozospieval vzduch pesničkou. Jeho piskľavé tóny tancovali nad hladinou a kamienky sa otáčali. Risa ukázala, ako sa voda môže trblietať; zatriasla plutvičkami a voda poslala malé svetielka na kamienky.

Líčka začala ľahko priasť, lenivým, teplým zvukom. To bolo ako mäkký vankúš pre farby. Kamienky pocítili každý zvuk a pomaly sa začali sfarbovať do bledého ružova, potom do žlta a napokon do jasnej modrej a zelenej.

Všetci stáli pri jazierku a pozerali, ako farby pomaly prichádzajú späť. Kamienky zasa žiarili a odrážali slnko. Boli spokojné a šťastné, že ich niekto načúval a pomohol im jemne sa prebudiť.

Líčka, Bubko, Maco, Koko a Risa sa objali pohľadmi a usmiali. Naučili sa, že keď niečo stratí lesk, niekedy stačí trochu pozornosti, vlastné darčeky a spoločné ticho. A kamienky? Tie sa vždy budú radovať, keď prídu priatelia s úctou a láskou.