Iskrík a nočné pesničky

Minka bola malá mačička. Bola zvedavá a rada sa hrávala pri mori.

Jedného večera Minka našla na kamienku niečo zvláštne. Na kamienku ležalo svetielko a ticho sa trblietalo. Minka povedala: „Ahoj, kto si?“

Na kamienok sa pomaly pozrel Rasto. Rasto bol psík a mal rád dlhé nosenie vôní. Rasto zacítil slaný vzduch a povedal: „To je Iskrík! Vidím ho prvý raz. Pozri, ako žiari.“

Béla prišiel z lesa. Béla bol medvedík a mal mäkký chvost. Béla sa posadil vedľa Minky a dal si labku k Iskríkovi. „Je to teplé,“ povedal Béla potichu.

Pipi sa privítala z medzi vetvičiek. Pipi bola vrabčička. Pipi zakvitla veselým hláskom a vyskočila bližšie k Iskríkovi. „Žiaríš pekne, kamarát,“ povedala Pipi a zadrapila sa na tenký konárik.

Foko prišiel plávať pri brehu. Foko bol sumček, ktorý rád robil malé bublinky. Foko bublal a bublinky sa leskli pri svetielku. „Ako to funguje?“ pýtal sa Foko.

Sára prišla pomaly z mora. Sára bola morská korytnačka. Sára položila plávacie plutvy do piesku a povedala: „Iskrík sem prichádza, keď sa zapadá slnko. Potrebuje pomôcť vrátiť sa domov k hviezdam.“

Iskrík sa rozžiaril ešte jasnejšie. On sa chvel radosťou, ale bol aj trochu smutný. „Chcel by som byť znova na oblohe,“ zašepkal Iskrík.

Minka sa zamyslela. „Možno mu môžeme pomôcť pesničkou,“ navrhla Minka. Minka vedela jemne mňaukať a jej mňau bolo ako teplý plameň.

Rasto zavelil: „Ja radšej šteknem radostne.“ Rasto zahviezdol malé rytmické štekanie. Béla pridával hlboké hučanie ako vzdialený bubon. Pipi trikrát cvakla drobným čvirikom. Foko robil bublinky, ktoré jemne praskali, a Sára hladila piesok svojimi plutvami tak, že piesok cinkal ako malý zvonček.

Keď zvuky spočinuli vedľa Iskríka, on sa začal pomaly dvíhať. Svetielko rozžiarilo okolie a zdalo sa, že celá pláž počúva. Iskrík sa smial a vtedy sa po oblohe rozžiarila cesta svetla. On sa vzniesol kdesi nad more a zamávol na svojich priateľov.

Iskrík sa rozhodoval opustiť kamienok. „Ďakujem vám,“ povedal. „Vaša pesnička mi ukázala cestu domov. Ale vrátim sa, keď zapadne slnko, aby som vás pozdravil.“

Minka sa usmiala. „Vrátim sa zajtra,“ povedala Minka ticho. Rasto sa zatváril s tlmeným šťastím. Béla objal všetkých labkami, Pipi preletela okolo a Foko vyhŕkol pár bubliniek na rozlúčku. Sára pomaly plávala späť do mora, spokojná a pokojná.

Od toho večera prišla každú noc jedna pesnička. Každé zvieratko dávalo to, čo vedelo: mňaukanie, štekanie, hučanie, cvrlikanie, bublinky a jemné šumenie plutiev. Iskrík sa vracal domov a potom sa vždy vrátil na kamienok, aby pomohol kamarátom zaspať so svetielkom v srdci.

Všetci sa naučili, že keď spolu dajú to, čo majú najlepšie, vznikne niečo krásne. A v noci bolo more aj obloha trocha veselšie.