Most priateľstva

Na okraji lúky rástol starý potôčik, ktorý viedol až k širokej pláži. Medvedík Bambulko si tam obľúbil prechádzky a čítanie listov na brehu. Raz však prišiel k potôčiku a uvažoval: mostík sa rozpadol.

Bambulko bol veľký a silný, ale mostík potrebovali všetci. Zavolal k sebe kamarátov: mačičku Miušku, psíka Fera, vtáčika Šafránika, rybku Striebornku, morskú hviezdu Korálku a malého dinosaura Dinka.

Miuška sa potichu priplížila a pozrela na vodu. Bola opatrná a vtipná. Fero prišiel s veselým štekotom a chcel pomôcť bez rozmýšľania. Šafránik sa posadil na konár a obzeral prúd zhora. Striebornka plávala blízko brehu a ukazovala, kde sú plytčiny. Korálka ležala na kameni pri morskom vstupe a poznala pobrežie. Dinko stál s veľkými očami a chcel sa zapojiť, hoci bol iný ako ostatní.

Bambulko navrhol, aby sa každý zvierací kamarát zapojil podľa toho, v čom je dobrý. "Nebudeme všetci robiť to isté," povedal. "Pozrime sa, čo kto zvládne najlepšie."

Najprv Dinko potlačil šikovný kmeň, ktorý ležal pri vode. Bol veľký a jeho chvost pomohol kmeň pootočiť tak, aby sa dal použiť ako prvý krok. Bambulko pomohol kmeňom a kamienkom nastaviť stabilné miesto. Fero nosil menšie vetvičky a kládky, lebo mu bolo ľahké ich uchopiť. Miuška skúmala, kde sú úzke miesta, a navrhovala, kam vložiť úzky prút, aby sa dalo po ňom prejsť ticho a s rovnováhou.

Šafránik lietal nad hladinou a nosil tenké trávy a malé konáriky. Jeho drobné údery krídel nenarušili pokoj. Striebornka ukazovala prúdu, kde je bezpečne stáť, a Korálka pripomínala, aby boli kamene hladké, keď si po nich niekto nájde cestu k vode. Všetci hovorili, počúvali a skúšali.

Keby bol most postavený len jedným spôsobom, neprešli by cez neho všetky zvieratká. Preto sa do práce vložili opatrne: Bambulko položil veľké klády blízko vody, aby vznikol pevný základ. Dinko pritlačil kmeň tak, aby sa nezvalil. Fero postavil menšie schody z vetvičiek. Miuška si sadla na úzky prút a overila, či sa po ňom dá prejsť s pružným krokom. Šafránik nakoniec priviazal posledné trávy, aby boli povrchy protišmykové.

Keď bol most hotový, zvieratká sa postavili k jeho začiatku. Najprv prešla Striebornka v malej mušličke, ktorú im pomohla nosiť po vodnej strane Korálka; aj morské tvory vedeli byť užitočné. Potom s jemným krokom prešla Miuška a za ňou Fero. Bambulko a Dinko išli pomaly, aby most podržali svojim telom, keď bolo treba. Všetci došli bezpečne na druhý breh.

Na pláži rozložili deku z listov a urobili malý piknik. Jedli bobule, machové sendviče a pozerali na more. Bambulko sa usmieval. "Keď sa každý podelí o to, čo vie najlepšie," povedal, "vyriešia sa aj veľké problémy."

Večer, keď sa slnko skláňalo k moru, sa kamaráti rozlúčili. Most zostal pevný a kľukatý, pripravený spojiť lúku a pláž vždy, keď niekto bude chcieť prejsť. Zvieratká si odnášali radosť z práce a pocit, že každý z nich je dôležitý.

A tak to bolo: keď bolo treba, zvieratká postavili most priateľstva a naučili sa, že rozdiely sú darom, nie prekážkou.