Most z piesní

Mia, Fero, Ľudo, Kiko a Zuzka

Na okraji malého jazierka stála zvedavá mačka Mia. Mia mala huňatý chvost a rada počúvala vietor v trave. Vedľa nej sedel veselý psík Fero. Fero mal krátky chvost a vždy nosil so sebou veľký úsmev. V tieni stromu driemal láskavý medvedík Ľudo. Ľudo mal teplý hlas, ktorý všetkých upokojoval. Nad jazierkom poletoval rýchly vtáčik Kiko. Kiko mal ostrý cvrkot a rád sa smejal. V jazierku plávala malá rybka Zuzka. Zuzka bola zlatá a plávala ticho, pretože sa trochu hanbila.

Zuzka sledovala kvetiny na brehu. Chcela ich vidieť zblízka. Zuzka nemohla vyskočiť na breh, ale túžila sa pozrieť nad hladinu. Keď sa opýtala kamarátov, všetci sa zamysleli. Chceli Zuzke pomôcť, ale nechceli ju vystrašiť.

Mia sa naklonila nad vodu a zahučala tiché pradenie. Jej pradenie znelo ako teplé pohladenie. Fero zatlieskal labkou a zahviezdal jemný tón. Ľudo zasmial sa hlbokým, pomalým hučaním. Kiko zapískal vysokú, číru melódiu. Každý zvuk bol iný. Každý zvuk bol dôležitý.

"Skúsime to!" riekla Mia. "Urobíme most z piesní." Fero sa usmial. Ľudo prikývol. Kiko zakrúžil nad hladinou a Zuzka sa naplo, aby lepšie počula.

Most, ktorý sa mal noť

Mia začala ticho priasť. Fero dal jemný tón. Ľudo pridal hlboké hučanie. Kiko priviedol vysoký písk. Zvuky sa spojili a nad hladinou sa zjavili malé bublinky, ktoré neodplávali. Bublinky tvorili radu ako kamienky. Boli farebné a jemné. Keď sa bublinky dotkli vody, rozhýbali sa a vytvorili očarujúci most z piesní.

Zuzka sa posadila na prvú bublinku. Bublinka ju ľahko nadnášala. Keď Mia pridala ďalšie pradenie, bublinka sa posunula, a Zuzka bezpečne preplávala k ďalšej. Fero šteklil hladinu jemným tónom a bublinky sa usporiadali do dlhej cesty. Ľudo spieval pomalé tóny a cestička sa rozšírila. Kiko pískal veselé melódie a most sa rozihral do tvarov, ktoré hýčkali Zuzku.

Zuzka plávala po moste z piesní a cítila sa istá. Videla kvetiny, trávu a trblietavé lúče slnka. Cítila vôňu medu a čerstvej trávy, aj keď zostala v teplej vode. Zuzka sa usmiala. Jej srdce sa rozveselilo, pretože priatelia ju počúvali a chránili.

Keď Zuzka doplávala k brehu, sadla si vedľa kamienka a obzrela sa. Mia, Fero, Ľudo a Kiko stáli pri nej. Všetci boli ticho. V tom tichu sa ozvalo najjemnejšie purr-písk-hučanie, ktoré znelo ako jedna veľká spokojná pesnička. Ani jedno zvieratko nenarušilo pokoj. Zuzka sa poďakovala a stisla sa ku kamienku, pretože jej bolo teplo pri srdci.

Potom sa všetci vrátili ku svojim úlohám. Mia si znovu preplietla chvost, Fero si zahryzol do trávy, Ľudo zívol a Kiko sa rozhliadol. Zuzka sa vrátila do svojej obľúbenej časti jazierka. Hoci zostala vo vode, vedela, že svet nad hladinou môže spievať s ňou, a ona môže spievať s ním.

V ten večer sa zvieratká ešte stretli pri brehu. Spoločne zaspievali tichú ukolébavku. Bublinky sa rozplývali ako malé svetielka. Každý zvuk mal svoje miesto a každé srdce cítilo, že priateľstvo je najkrajšia melódia.