Čarunka a most piesní

Čarunka a most piesní

Čarunka bývala blízko troch zámkov. Mala malé dlane, ktoré rady zbierali farebné úlomky radosti: šepot vetra, smiech pohrúženej včielky a cvrkot drobných myší. Svoje poklady nosila v látkovej taške, ktorú jej niekedy pomohla vláčiť králičica Bambuška.

V tých dňoch sa pripravoval Deň Mostov. Všetky kráľovstvá posielali svoje piesne cez lakeť rieky a cez lúčne lavičky. Piesne sa spojili v veľký spev a vytvorili most, po ktorom si všetci mohli prejsť so svojimi darmi.

Princ Drotko nosil zo svojho zámku pestrofarebné stužky. Princezná Zrniečko priniesla malé zrniečka nápadov, ktoré ticho bzučali ako včely. Kráľ Mieroslav ponúkol svoj klobúk, aby pod ním piesne lepšie dozrievali. Kráľovná Svetlanka priniesla lampášik, ktorý rozsvietil najtichšie melódie.

A predsa jedna pieseň chýbala. Zámok na západnom brehu nikdy nezaspieval tak hlasno. Jeho spev bol ako drobný zvonček, ktorý sa niekam uklonil a viac sa neozval. Všetci stíchli a pozerali sa k rieke.

Čarunka cítila, že ten malý zvonček potrebuje niečo, čo by ho prebudilo. Vzala do ruky svoj malý zápisník a šla k rieke. S Čarunkou išla aj Bambuška. Obidve počúvali šum trávy, ťukanie lastovičiek a krok priateľských topánok.

Najprv prišla k zámku kráľa Mieroslava. Kráľ Mieroslav sa usmial, keď Čarunka povedala, čo počula. „Daj tam svoj smiech,“ navrhla Čarunka. Kráľ Mieroslav sa zasmial výdatne a dal Čarunke drobný šmirgľ, na ktorom sa leskli malé iskričky humorneho zvuku.

Potom Čarunka utekala za kráľovnou Svetlankou. Kráľovná Svetlanka položila do Čarunkinej tašky lampášik a povedala: „Svietime všetci, keď pomáhame.“ Lampášik vydal tichú notu svetla, ktorá sa dala spievať.

Princ Drotko prišiel so stužkami. „Upletieme pás piesní,“ povedal. Princ Drotko uviazal stužku ku stužke a vytvoril dlhý, jemný most z farieb. Princezná Zrniečko nasypala zrniečka nápadov na každý uzlík. Keď Čarunka položila do stredu svoj zápisník, zrniečka zavibrovali a začali ticho žblnkotať melódie.

Bambuška sa rozbehla po brehu a zaniesla do vody malý kamienok. Kamienok urobil bublinku, ktorá sa rozosmiala. V tom momente sa z neďalekého zámku ozvalo jemné cinknutie. Ten malý zvonček sa našiel — stál v srdci piesne, len potreboval, aby ho niekto počul.

Spojené stužky, lampášik, zrniečka nápadov, kráľovské smiechy a Čarunkin zápisník vytvorili most, ktorý nebol z dreva ani z kameňa. Bol to most piesní. Keď si cezňho prešli všetci zámockí ľudia, každá nota sa pridala k inej notičke. Most zažiaril a znieval ako lúka ráno.

Kráľ Mieroslav zatancoval s kráľovnou Svetlankou tak jemne, že kvety na brehu poskakovaly. Princ Drotko pofŕkal stužky ako farebné prúžky svetla. Princezná Zrniečko šepkala nové nápady, ktoré sa menili na malé pesničky. Čarunka a Bambuška sedeli na poslednom kameni a počúvali, ako hudba spája všetky srdcia.

Keď Deň Mostov skončil, každý niesol kúsok spevu domov. Most piesní nezmizol. Ostal ako šepot, ktorý sa dal privolať jednoduchým skutkom: úsmevom, darčekom, pomôckou susedovi. Čarunka vedela, že niekedy stačí pozbierať malé zvuky a poskladať ich do mosta, aby sa svet opäť otvoril.

Všetci sa vrátili do svojich zámkov a rozprávali o tom, ako ich premostil malý zvonček a ešte menšia odvaha. Čarunka položila svoj zápisník do tašky a vedela, že zajtra prídu nové piesne. Bambuška si urobila peliešok z farebných stužiek a spokojne driemala.

A tak tri kráľovstvá zistili, že stačí byť priateľom, podeliť sa o svetlo a poslať malú pesničku, aby sa medzi nimi zrodil most, ktorý má srdce.