Keď mesiac zabudol svoju pieseň

Mačička Micka sa prechádzala po okraji rybníka. Mala mäkký chvostíček a rada počúvala. Vždy, keď zapadalo slnko, počúvala, ako mesiac spieva svoju tichú pieseň nad vodou.

Jedného večera však na hladine nič nezaznelo. Mesiac mlčal. Micka si to ihneď všimla a posmutnela. Chcela, aby mesiac opäť spieval, lebo jeho pieseň uspávala všetky zvieratká v okolí.

Micka bežala za svojimi kamarátmi. Urobila to opatrne, krok za krokom, aby neupršala. Najprv prišla k psíkovi Ferovi. Fero sedel pri starom plote a počúval cvrčky.

„Fero,“ povedala Micka, „mesiac už nezpíva. Pomôžeš nám nájsť jeho pieseň?“

Fero sa postavil na zadné labky a zamával chvostom. „Samozrejme,“ odpovedal Fero. „Možno je pieseň ukrytá v zvuku, ktorý každý z nás vydá.“

Spolu išli k medvedíkovi Brumkovi. Brumko si ľahol pod veľký strom a jemne brumkal. Brumko vždy nosil so sebou teplý hlas, ktorý bol mäkký ako med.

„Brumko, pomôžeš nám nájsť pieseň mesiaca?“ spýtala sa Micka. Brumko otvoril oči a povedal: „Rád. Možno ju trochu prirazíme svojím humbukom.“

Na konci lúky na vetve sedela vtáčica Pípka. Pípka mala malé zobáčik a znela ako jemná flauta. Micka, Fero a Brumko pristúpili k Pípke ticho, aby ju nevyplašili.

„Pípka, počula si pieseň mesiaca?“ spýtala sa Micka. Pípka pokrútila hlavičkou. „Nie som si istá,“ povedala Pípka. „Ale viem, že ak sa všetci zladíme, nájdeme ju spolu.“

Z vody vyskočila rybka Rado. Rado síce žil v rybníku, no dobre rozumel zvukom vzduchu. „Bubliny a špliechanie tiež môžu byť hudba,“ povedal Rado. „Skúsime spojiť naše zvuky a poslať ich k mesiacu.“

Tak začali. Micka začala byťšiť a jemne priasť, aby vznikol mäkký šepot. Fero poklopkal labkou o drevo a pridával rytmus. Brumko brumkal hlbokú melódiu, ktorá pripomínala teplé objatie. Pípka zapípala vysoké tóny ako svetielka. Rado bublal v rybníku a jeho bublinky znejú ako malé noty.

Zvuky sa stretli nad hladinou. Vznikla nová melódia — Lúčiková uspávanka. Bola tichá, ale plná priateľstva. Micka cítila, ako jej srdce tlčie spolu s piesňou. Fero sa usmial, Brumko prikývol, Pípka zatlieskala krídelkami a Rado poslal veľkú bublinu priamo ku mesačnému odrazu.

Mesiac nad rybníkom sa pomaly rozhýbal. Jeho svetlo sa chvelo a vo vzduchu znelo jemné hučanie. Mesiac si znovu spomenul na svoju pieseň. Vrátil ju späť k vodnej hladine a poslal ju do všetkých domčekov na lúke.

Všetky zvieratká zatvorili oči. Bolo to, akoby ich niekto obklopil plyšovým prúdom melódií. Micka sa schúlila vedľa Ferovho chlpatého stehýnka. Fero položil mokrý nos na Brumkov chrbát. Brumko si priložil labky k sebe a spokojne vydýchol. Pípka si skryla hlavičku pod kridlá a Rado sa schoval medzi vodné trávy.

Mesiac sa podarilo vrátiť svoju pieseň. Pred rozcitaním hviezd všetci pocítili, že ich zvuky sú dôležité. Každý príspevok pomohol, lebo spolu vytvorili niečo, čo sám mesiac potreboval.

Keď zaspali, Micka sa usmiala vo sne. Pomohla mesiacovi aj svojim kamarátom. A na lúke sa šepkal nový zvyk: keď niekto stratí pieseň, stačí sa spojiť a zaspievať spolu.