Kruh zvukov v zálive

Kruh zvukov

V malom zálive pri hladkej skale žil malý tuleň Kvik. Kvik bol zvedavý a rád skúmal vlnky. Niekedy sa Kvik hanbil, pretože jeho zvuk znel inak než zvuky ostatných.

Na brehu sedela mačička Nelka. Nelka bola tichá a jemná. Keď sa usmiala, jej fúzy sa roztrasú a potichu zamrmlala. V morskej vode plávala rybka Fifo. Fifo bol drobný a bublinky, ktoré vypúšťal, zneli ako malé zvončeky. Na blízkej lúke sa zastavil medvedík Maco. Maco bol mäkký a mal rád nízky, teplý spev. A pri stromčeku hopsala fenka Lala. Lala bola hravá a jej šťastný štebot bol krátky a veselý.

Kvik si občas povzdychol. "Moje ťuk-ťuk nie je veľké ako Macovo hučanie ani jemné ako Fifove bublinky," povedal Kvik s očami veľkými ako perly. "Neviem, či je môj zvuk pekný."

Nelka sa naklonila. "Kvik, poď, zahrajme sa na kruh zvukov. Každý dá jeden svoj tón a urobíme melódiu."

Kvik sa zasmial. "Ako sa hrá kruh zvukov?"

Fifo zapľuskal plutvičkou a pustil dve malé bublinky. "Ja začnem, potom pridá niekto ďalší. Spolu vznikne pesnička."

Maco položil labku na trávu a zahumkal nízko: "Hmmmm." Lala vyskočila a pustila krátky, jasný štekot: "Haf!" Nelka sa pritúlila k skale a jemne zamrmlala: "Mrrr..."

Kvik sa sklonil k vode. Potichu zaklopkal svojimi plutvami o hladinu. Zvuk bol mäkký a húpavý: "ťuk-ťuk." Najprv sa Kvik bál, že to nepasuje. Potom však zistil, že každý tón sa medzi sebou spojil a vznikla nová, pokojná melódia.

Vítal ju vietor, ktorý ju odniesol ponad záliv. V tej melódii bolo miesto pre každé zvieratko. Fifoho bublinky zazvonili ako zvončeky, Macove hučanie dalo pesničke hĺbku, Laline "haf" pridal radosť a Nelkin mrnkol dal pohodu. Kvikov "ťuk-ťuk" sa skvele hodil medzi bublinky a hučanie – robil melódiu hladkou ako hladina.

Keď skončili, všetci sa pozreli na Kvika. Kvik cítil, ako sa mu rozjasnila tvár. "To je moja pesnička," povedal šepotom. "Ja ju viem hrať takto."">

Nelka sa usmiala. "Tvoj zvuk je dôležitý, Kvik. Bez neho by melódia nebola celá."

Od toho dňa sa pri každom zapadajúcom slnku stretávali v kruhu zvukov. Niekedy začínal Fifo, inokedy Maco. Lala vždy pridala veselú iskru a Nelka vniesla jemný pokoj. Kvik sa už nehádal sám so sebou. Vedel, že jeho malý zvuk patrí medzi priateľov a že každý tón má miesto.

Keď zapadlo slnko a v zálive sa rozsvietili prvé hviezdy, kruh zvukov sa zmenil na tichú uspávanku. Kvik si ľahol na teplý piesok, Nelka sa stočila v tráve, Fifo plával pomaličky vedľa skaly, Maco zavrel oči a Lala si prisadla pri kamarátovi. Ich pesnička ich obkolesila ako mäkký šál a všetci pomaly zaspali s úsmevom.

Radosť z rôznych zvukov

Nikto už nepochyboval o tom, či je nejaký zvuk lepší alebo horší. Každý tón sa hodil a každý priateľ bol dôležitý. Kruh zvukov zostal miestom, kde sa učili počúvať a kde si navzájom darovali odvahu byť sami sebou.